Ahojte. Volám sa Alex, som osobná trénerka a v nasledujúcich týždňoch sa vám budem prihovárať prostredníctvom angličákovských blogov. Ako vášnivá OCR pretekárka mám v rámci Angličáka na starosti športovú časť a prípravu všetkých tratí, či už je to verzia OCR, OFR, KIDS alebo FAMILY. Rada vám postupne prekážkové behy čo najviac priblížim a podelím sa s vami o svoje skúsenosti s nimi – v čom sú podľa mňa super, prečo je fajn si ich vyskúšať, ale aj o tom, ako sa na ne čo najlepšie pripraviť.

Ale poďme pekne od začiatku…

Ako dieťa som vyrastala na sídlisku vo Vrbovom. Dodnes si spomínam, ako som sa snažila čím skôr si urobiť úlohy alebo ich ideálne stihnúť ešte cez prestávku v škole, aby som ihneď po vyučovaní mohla ísť von. Za sídliskovou detskou partiou a za skvelými hrami a zážitkami, ktoré nás tam vonku čakali. Poobedie bez schovávačky alebo „schovky“, ako sme ju po našom volali, by asi nebolo poobedím. A  takisto by nebolo poobedím bez skákania gumy, škôlky, preskakovania plotov, múrikov, plazenia sa, šplhania po stromoch alebo vymýšľania akrobatických kúskov na preliezačkách či prašiaku. Pamätáte sa na to aj vy? Bolo to pre nás ako deti prirodzené a dnes ako trénerka viem, že v rámci rozvoja pohybových zručností aj nesmierne potrebné. 

V športovaní som pokračovala aj po zvyšok svojho pubertálneho obdobia i v dospelosti a našla som si to, čo ma bavilo a baví dodnes. Cez aerobik, zumbu až po súčasné trénerstvo. A pred pár rokmi k tomu pribudla aj špeciálna kategória – prekážkové behy. Ani by mi nenapadlo, že sa v dospelosti do svojho detstva vrátim práve vďaka nim, a to doslovne. Ale stalo sa. Na Facebooku na mňa vyskočila reklama na prekážkové preteky, zaujala ma, a tak som v tej chvíli bez váhania prihlásila seba aj svojho muža na svoje prvé preteky. Vyskúšala som a odvtedy sa stali mojou vášňou.

 Možno sa pýtate, prečo práve prekážkové behy sú podľa mňa to pravé. Dám vám teda svojich top päť dôvodov.

#1
Mojím číslom jeden je návrat do detstva. Prekážkové preteky sú totiž koncipované tak, že vás doň vrátia už po prvých pár minútach po štarte. Vďaka nim si spomeniete, čo bolo pre naše telá v detstve prirodzené, a oživia sa vám spomienky spred či spoza činžiaka alebo zo školského dvora. A nielen to – po rokoch budú mať mnohí z vás opäť možnosť alebo si po rokoch opäť dovolia odviazať sa ako dieťa a na chvíľu zabudnúť na dospelosť. S bonusom, že nikoho doma mama nevyhreší, že si zablatil alebo roztrhal oblečenie. Tu si aj vyváľanie v blate budete môcť užiť dosýta tak, ako len budete chcieť.

#2
Komunita a nové kamarátstva – môj dôvod číslo dva. Vďaka prekážkovým behom som si do života pritiahla a spoznala množstvo skvelých ľudí a s mnohými sme dnes už dobrí kamaráti. Tých, ktorí prídu na preteky prvýkrát, často prekvapí, aká je komunita OCR pretekárov prajná a priateľská. A aj keď tam prvýkrát ide človek možno s obavami – aké to „tenkrát poprvé“ bude, na pretekoch ho očarí ako prvá práve atmosféra. A zistí, že nikto nikoho nerieši a že je úplne jedno, či je vyšportovaný „makač“ alebo človek, ktorý športuje len príležitostne. Že to, čo tu ľudí spája, je radosť z pohybu a zo športu, bez ohľadu na výsledok.

#3
Do tretice sú to zážitky a zábava. Opäť sa vrátim k tomu bahnu. Pre mňa zábava a zážitok v jednom. No každý si na prekážkových pretekoch dokáže nájsť to svoje. Pre niekoho to bude bahno, ako napríklad pre mňa, pre niekoho preliezačky a podliezačky, pre niekoho zas vysoké steny a pre niekoho atmosféra, z ktorej mnohým ľuďom stoja chlpy od vzrušenia. A ak idete na preteky ako partia, na spoločné zážitky spomínate celé týždne až mesiace.

#4
Mojím dôvodom číslo štyri je fakt, že preteky pocíti celé telo. Môžeme povedať, že je to preň dokonalý všestranný tréning. Prekážkové behy sú koncipované tak, že zapájajú všetky svaly na tele komplexne. Z hľadiska anatomickej stavby tela je to pre svaly efektívne a vhodné zaťaženie, pretože nie sú preťažované len v určitej skupine. Na druhý deň cítime naozaj všetko, a konečne aj svaly, ktoré sa bežne nepoužívajú. Dokonca precvičíme aj hlavu, pokiaľ sa na trati zjaví memory test alebo ak sa treba mentálne prekonať a vydržať až do cieľa. A v cieli krvný obeh skáče od radosti, že sme ho pohybom rozprúdili, tak ako je to naším telám vďaka genetickej výbave prirodzené, aj keď na trati to tak možno nevyzerá. Ja mám jednoducho rada ten pocit, keď cítim, že na tele dostal zabrať každý sval.

#5
A päticu dôvodov „ZA“ prekážkové behy uzavriem endorfínmi v cieli a pocitmi po pretekoch. Bez ohľadu na to, koľko to stálo námahy alebo za aký čas je človek v cieli. Dôležité je, že je v cieli a že to nejako zvládol. A vtedy prichádza obrovská radosť a pocit z „dobre vykonanej práce“ – pre seba, pre svoje telo, pre svoje zdravie. Netvrdím, že všetky prekážkové behy sú ľahké, už len obyčajný kopec s vrecom piesku na ramenách môže potrápiť aj trénovaných ľudí. Pamätám sa na svoje prvé prekážkové preteky. Bola som rok po pôrode, kondička sa ani zďaleka nepribližovala tej predpôrodnej alebo tej dnešnej. Na druhom kilometri som sa chcela otočiť a vzdať to. Predstava, že do cieľa mám ešte tri ďalšie, nebola vôbec príjemná. Zvyšnú polovicu trate som polobežala, polokráčala a angličákovala. Ale v cieli som bola najšťastnejšia – že som to dokázala a že som to nevzdala. Endorfíny a spomienky na vtipné zážitky sa vyplavili a traťová kríza upadla do zabudnutia. V tej chvíli som vedela, že ten pocit v cieli s krásnou medailou na krku chcem zažiť opäť.

A čo dodať na záver?

Dnes ma baví sledovať ľudí, ich príbehy a zážitky z rôznych pretekov. Je skvelé pozorovať, že si prekážkové behy dokážu užiť a prekonať samých seba, a to mnohokrát aj bez pretekania.

Teší ma, že po svojich skúsenostiach z rôznych OCR pretekov mám možnosť vytvárať aj vlastné a že prekážkové behy majú možnosť dostať sa aj vďaka nášmu Angličáku k čo najširšej populácii. Lebo náš Angličák sú preteky naozaj pre každého, bez ohľadu na kondičku či vek.

Už teraz sa teším na každého, kto sa na náš Angličák prihlási a užije si ho, či už v OCR, alebo ľahšej OFR verzii. A som presvedčená, že každý z vás si od nás odnesie svoje vlastné „prečo“. 🙂

Alex